Keď nie rodičia, tak kto?
Mám dve 14 ročné študentky. Vlasy mám pri nich dupkom. Cvičia ma v argumentácií a v obrovskej trpezlivosti nepoužiť fyzický trest. Dovoľujú si to, čo nám za našich pubertiackych čias vážne ani nenapadlo. Dnes na začiatku hodiny dostali odomňa otázku, ktorá im okamžite začala meniť životy. A na konci hodiny sa ukázalo, že poznačí aj ten môj.
“Je mi jedno, čo mám na sebe. Aj mojim rodičom je jedno, ako sa obliekam, dôležité je pre nich, ako sa správam,” povedala D v skinny džínsoch s mikinou a teniskami prežúvajúc veľkú žuvačku.
To, že je 14 ročnej babe jedno, čo má na sebe, je krajne podozrivý jav. To, že štíhle dievča vo vývoji odmieta nosiť sukne a šaty, lebo “má také divné nohy a neženskú postavu”, je jav ešte podozrivejší.
Preto dostali dievčatá úlohu, ktorú so mnou, ako inak, okamžite “vydílovali”. Oni prídu na najbližšiu hodinu v sukni alebo šatách a ja musím prísť v roztrhaných džínsoch.
Tie džínsy prežijem, veď oblečenie nie je tetovanie, ktoré sa nedá dať dole. Spracovávať budem však dlhšie reakciu rodiča na túto netradičnú úlohu zo španielčiny: “No, konečne sa budeš obliekať normálne!”
O týždeň budem viesť ďalšie FASHIONHRY® pre školy na základnej škole Narnia v Bratislave. Po dnešnom dni si želám, aby sme týmto mladým ľuďom otvorili nové hranice poznania, pretože naše poznanie sa rovná miere našej tolerantnosti voči sebe aj druhým.
Autor: Ľubica Kmeť Jakušová
Zdroj: https://www.linkedin.com/pulse/ke%25C4%258F-nie-rodi%25C4%258Dia-tak-kto-lubica-kmet-jakusova/
Kategória:
Prvý dojem
Šuflík:
Koho dnes vidím
Autor:
Ľubica Kmeť Jakušová